V roku 1574 sa obyvateľstvo pre kruté zaobchádzanie a ťažký život tajne rozutekalo.
V roku 1576 sa tu usadilo 9 sedliakov, ale v roku 1588 bolo Srňacie opäť opustené. Až v druhej polovici 17. storočia sa podarilo srňacie opäť zaľudniť. V tej dobe tu už pôsobili aj remeselníci a dve rodiny Zmeškalovcov.
V roku 1696 žilo v obci 11 rodín, ubytuvávalo sa tu hradné vojsko. Obyvateľstvo bolo sústavne utláčané zo strany zemepánov Zmeškalovcov, čo opäť spôsobilo, že sa znova rozutekalo do okolitých oravských a liptovských dedín.
V roku 1772 Srňacie pozostáva z dvoch častí. Väčšiu časť majetku vlastnil Jozef Okolicsanyi, ktorý mal 9 poddaných. Menšia časť patrila Vácvalovi Zmeškalovi, ktorému slúžili traja poddaní.
Podľa sčítania ľudu z roku 1778 malo Srňacie 50 obyvateľov, z toho dve zemianske rodiny.
Podľa historického súpisu obyvateľstva z roku 1828 bolo v Srňacom 17 obývaných domov, ktoré dokopy obývalo 126 obyvateľov. V Srňacom v tej dobe žilo 8 katolíkov, 114 evanjelikov a dokonca sa v súpise uvádzajú aj 4 židia.
Po zrušení poddanstva v roku 1848 všetky pozemky prešli do rúk roľníkov. Podľa zamerania z roku 1850 mala výmera chotára 890 kat. jutár.
Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1900 malo Srňacie 72 obyvateľov.
Počas 2.sv. vojny bolo Srňacie spravodajskou centrálou Dolnej Oravy, pôsobila partizánska skupina Signál. Na počesť partizánom z tejto skupiny tu dnes nájdete pamätnú tabuľu.
V roku 1949 bolo Srňacie pripojené k Dolnému Kubínu. Život sa v Srňacom začal postupne vytrácať a obyvatelia obec opúšťali s vidinou lepšieho života v meste. Keď sa dedina takmer úplne vyľudnila, prišiel zámer pamiatkárov a Slovakoturu urobiť zo Srňacieho živý skanzen,rezerváciu ľudovej architektúry, podobne ako je tomu dnes vo Vlkolínci. Výborná poloha, zachovaná ľudová architektúra dolnooravského typu predurčili tento projekt k úspechu. Prebehol výskum pamiatkového úradu a vypracoval sa veľmi zaujímavý projekt. Drevenice od pôvodných majiteľov vykúpil Slovakotour za účelom prenajímania turistom. Prišiel však rok 1989 a všetky plány ostali len na papieri. Na Srňacie sa akosi zabudlo. Znovuobjavenie nádhernej dedinky prišlo iba pred pár rokmi, keď ju objavila hŕstka chalupárov, ktorá jej vdýchla nový život. S chalupármi časom prišli aj nový obyvatelia a v súčasnosti je v Srňacom trvalo obývaných 5 domov. Toto tiché miesto s neuveriteľnou atmosférou vzdialené od mesta len 7 km učaruje azda každému. Chalupári a obyvatelia si Srňacie zveľaďujú svojpomocne, keďže mesto na svoju prímestskú časť stále zabúda, čo spôsobuje okrem iného aj chátranie niektorých kultúrnych pamiatok bez známeho majiteľa. Pre podporu kultúrneho života a rozvoja tradícií bolo založené združenie Femina a spol., ktoré sa snaží Srňacie zveľaďovať a organizuje tu rôzne kultúrne podujatia pre širokú verejnosť.
Nosným podujatím je Návrat do histórie, ktoré sa koná každoročne koncom leta. Okrem iného sa v Srňacom organizujú aj Jánske spevy, Fašianky v Srňacom a Koledy v prírode.
Zo Srňacieho pochádza rodina Kutlíková, ktorá zohrala v slovenskom národnom živote významnú úlohu a jej členovia boli inšpiráciou pre slovenský film Za bratom.
Ak náhodou zablúdite do okolia Dolného Kubína, srdečne Vás pozývame na návštevu malebnej dedinky Srňacie.